"Pretože je rozšírené smilstvo...je lepšie uzavrieť manželstvo, ako horieť
láskou." - 1. Korinťanom 7:2-9.
Napriek tejto múdrej inšpirovanej rade od kňazov sa vyžaduje, aby vstúpili do celibátu,
alebo zostali slobodní. Vysvetľuje Nino Lo Bello vo svojej knihe The Vatican Papers
(Vatikánske Doklady):
"Celibátna prísaha (sľub) nie je zlomený, ak kňaz, mních alebo mníška majú
sexuálne pomery...Odpustenie za sexuálne pomery sa dá získať cez poctivé
prehlásenie pri spovedi, zatiaľ čo manželstvo hociktorého z nich by nebolo
uznané cirkvou."
Aké ovocie prinieslo také učenie? Bezpochyby mnohí z kňazov a míšiek žijú morálne, ale
veľké množstvo sa toho nedrží. Podľa 1992 Britannica Bok of the Year, ´Rímsko-katolícka
cirkev podľa informácií musela zaplatiť 300 miliónov dolárov, aby dojednala prípady
sexuálneho zneužitia kňazmi´. Neskoršie, vydanie BBY z roku 1994 povedalo:
"Smrť početných kňazov na AIDS objavila prítomnosť homesexuálnych kňazov a
pozorovanie, že existoval nadmerný počet...homosexuálov stávajúcich sa
kňazmi."
Nečudujme sa prečo Biblia poznamenáva, že trvať na celibáte, alebo na tom, aby kňazi
nevstupovali do manželstva je učenie démonov:
"Ale inšpirovaný výrok s určitosťou hovorí, že v neskorších časoch (v posledných
dňoch)...budú venovať pozornosť inšpirovaným výrokom a náukam démonov...ktorí
zakazujú manželstvo." - 1. Timotejovi 4:1-3.
Píše Peter de Rosa vo svojej knihe Vicars of Christ (Vikári - zástupcovia - Krista):
"Kňažský celibát pravdepodobne urobil viac škody morálke, ako hociktorá
inštitúcia, vrátane prostitúcie...Celibát bol veľmi často škvrnou
kresťanstva...Povinný celibát vždy viedol k pokrytectvu v radoch
kňazov...Kňaz môže padnúť tisíckrát a je mu odpustené, ale mu je
zakázané kánonickým zákonom oženiť sa čo len raz."
