Raz bol Ježiš so svojimi učeníkmi po službe veľmi unavený a chceli si niekde odpočinúť. Ale zhromaždil sa tam veľký zástup ľudí. Ježišovi ich „prišlo ľúto... a začal ich učiť mnohé veci“. Predstavil si seba na ich mieste. Videl, ako veľmi trpia – ako veľmi potrebujú nádej –, a chcel im pomôcť. Dnes na tom ľudia nie sú o nič lepšie.
Nedaj sa pomýliť vonkajším zdaním. Blúdia ako stratené ovce, ktoré nemajú pastiera. Apoštol Pavol o takýchto ľuďoch povedal, že sú bez Boha a bez nádeje. (Ef. 2:12) Keď sa zamyslíme nad tým, v akom duchovnom stave sú ľudia v našom obvode, láska a súcit nás podnieti, aby sme im pomohli. A najlepší spôsob, ako im pomôcť, je ponúknuť im biblické štúdium.
PS: Nedajme sa pomýliť, ani okradnúť o neporovnateľnú veľkosť a hĺbku a večnosť dobrého posolstva o Božom nebeskom Kráľovstve v rukách jeho unikátneho syna, Ježiša Krista, tými, ktorí dnes konajú ako starovekí farizeji a saduceji v snahe nám zabrániť, aby sme boli Božími dedičmi!
