"Keby početné druhy...naozaj vstúpili do života naraz, bolo by to
pre evolučnú teóriu osudné."
Takže otázke, ktorej čelia vedci, ale aj my ´laici´, je, či svedčia doklady o
tom, že ´početné druhy´ začali existovať naraz, alebo poukazujú na postupný vývoj,
ako to trvdí evolúcia. To znamená: Našlo sa dosť skamenelín na to, aby sa z nich
dal vyvodiť správny záver? Na túto otázku odpovedá Peter Kier, jeden z vedcov v
Smithsonianskom Inštitúte, v knihe Richard Carrington, Mentor edition:
"V múzeách po celom svete je asi 100 miliónov folsílií, všetky
katalogizované a identifikované...Pomocou fosílií nám teraz
paleontológovia môžu poskytnúť vynikajúci obraz o živote
minulých vekov." - New York 1956, s.48.
Medzi mnohými vedeckými prácami, ktoré odpovedajú na horecitované otázky je aj
práca paleontológa Alfreda Romera, ktorý napísal v knihe Prírodopis, október
1959, s.467:
"Pod týmto (kambrijským obdobím) sú mimoriadne hrubé vrstvy usadenín,
v ktorých by sme očakávali predchodcov kambrijských foriem. No
nenachádzame ich; v týchto starších vrstvách nie sú takmer nijaké
doklady o živote a logicky možno povedať, že všeobecný obraz
zodpovedá predstave, že na počiatku kambrijského obdobia
došlo k špecifickému stvoreniu."
Takže na záver tejto krátkej úvahe môžeme povedať, že mŕtve skameneliny a fosílie
spolu nám ´hovoria´ to isté, ako celé stvorenie:
"Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.
Deň za dňom pôsobí, že prekypuje reč, a noc za nocou ukazuje poznanie."
- Žalm 19:1-2.
