"Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý
človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je
preplnené srdce, to hovoria jeho ústa." - Lukáš 6:45. (Roháček).
Viac sa vyžaduje na kontrolovanie jazyka ako len dávať si pozor na slová. Je
potrebné modliť sa tak, ako to robil kráľ Dávid: ´Stvor vo mne i čisté srdce, ó,
Bože, a vlož do mňa nového ducha, stáleho´ (Žalm 51:10). Apoštol Pavol podobne
povzbudzoval efezských Kresťanov, aby sa vyvarovali nielen slovám, ktoré sú
schopné raniť, ale aj citom, ktoré ich podnecujú. Napísal: ´Nech je od vás
vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč
spolu so všetkým zlom´ (Efe. 4:31). Všimnime si, že pred krikom a tiež
utŕhačnou rečou Pavol spomína zlomyseľnú horkosť a hnev a zlosť. A je
to zúrivosť, ktorá vrie vo vnútri a ohrozuje vybuchnúť raniteľnou a
bolestivou rečou. A preto je nutné, aby sme sa pýtali samých seba:
´Prechovávam horkosť a hnev v mojom srdci a mám v mojom srdci
náklonnosť k hnevu a zúrivosti´? Ak je to tak, mali by sme
sa vážne zamyslieť nad týmito inšpirovanými slovami:
"Buďte znepokojení, ale nehrešte. Vyrozprávajte sa vo svojom srdci,
na lôžku, a mlčte." - Žalm 4:4.
