"A Jehova pocítil ľútosť, že urobil na Zemi ľudí, a v srdci ho
zabolelo." - 1. Mojžišova 6:6.
Vo väčšine prípadov, keď sa v Biblii nachádza hebrejský výraz ´na‧cham′´, ktorý
sa prekladá ´cítiť ľútosť´, vzťahuje sa na Jehovu Boha. Horecitovaný verš hovorí o
ľútosti Boha, že stvoril človeka na Zemi, a ich zlo bolo tak veľké, že sa rozhodol
zničiť ho z povrchu Zeme v Potope, s výnimkou Noacha a jeho rodiny. Toto ale vôbec
neznamená, že Boh cítil ľútosť, lebo urobil chybu, lebo všetka jeho aktivita vždy
je dokonalá. Pocit ľútosti je opakom spokojného potešenia a šťastia. To znamená,
že Boh ľutoval, že po tom, ako stvoril ľudstvo, ich chovanie sa stalo tak zlé,
že sa právne rozhodol ich zničiť okrem jednej rodiny. Čo sa týka ľútosti, v
M’Clintockovej a Strongovej Cyclopædii sa vysvetľuje:
"O Bohu sa hovorí, že cítil ľútosť (´na‧cham′´); to sa však má chápať ako
zmena jeho chovania k jeho tvorom, že im buď dáva dobro alebo ich postihuje
zlom - táto zmena v Božom chovaní vyplýva zo zmeny v jeho tvoroch; preto sa
o Bohu z ľudského hľadiska hovorí, že ľutoval." (1894, zv. VIII, s.1042).
Nikto a žiadne okolnosti nemôžu donútiť Jehovu Boha, aby zmenil svoje názory na
spravodlivosť alebo svoje normy a zákony o živote.
