"Keď vidím Tvoje nebesia, diela Tvojich prstov, Mesiac a hviezdy, ktoré si
pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli?" - Žalm 8:4.
V dokonalej harmónii s týmito inšpirovanými slovami je prehlásenie jedného z
popredných vedcov Anglicka, Sir Bernarda Lovella, keď písal o svojom ´extatickom
úžase nad harmóniou prírodných zákonov, ktoré odhaľujú inteligenciu tak veľkých
rozmerov, že v porovnaní s ňou celé systematické myslenie a konanie ľudského
pokolenia je len nekonečne bezvýznamná reflexia´. Zvážme si napríklad faktor
vzdialenosti Zeme od slnka, 93 miliónov míľ (asi 150 miliónov kilometrov).
Keby Zem bola len niekoľko miliónov míľ bližšie k Slnku, žiaden život by
nebol možný pre príliš veľkú teplotu. Keby bola len niekoľko míľ ďalej
od Slnka, zase by žiaden život nebol možný pre príliš veľký chlad! A
podobne by sme mohli uvažovať o množstve kyslíku v atmosfére alebo
pozorovať evidenciu Boha v miliardach ľudských buniek. Alebo tiež
pozorovanie inštinktov zvierat ako dôkazy o existencii Boha a
Stvoriteľa.
Takže nielen faktická evidencia o začiatku vesmíru argumentuje o existencii Boha,
ale aj úžasná harmónia a presnosť prírodných zákonov manifestujúcich sa na
každom kroku, nehovoriac o Božom hlbokom záujme o človeka, ktorý
v porovnaní s vesmírom len ´prach´ (1.Mo.1:1; Žalm 103:14).
