Ježiš povedal svojim 11 verným apoštolom o dvoch zmluvách – o novej zmluve a o zmluve o kraľovaní. (Luk. 22:20, 28–30) Tieto zmluvy umožňovali apoštolom a obmedzenému počtu ďalších kresťanov stať sa kráľmi a kňazmi v nebesiach. (Zjav. 5:10; 14:1) Iba členovia pomazaného ostatku, ktorí sú účastníkmi týchto dvoch zmlúv, smú prijímať chlieb a víno na Pamätnej slávnosti.
Jehova im dal pozoruhodnú nádej – vyhliadku na nesmrteľný a neporušiteľný život v nebi, kde budú môcť slúžiť spolu s osláveným Ježišom Kristom a ostatnými zo 144 000. Okrem toho ich čaká ešte niečo výnimočnejšie – možnosť byť v samotnej prítomnosti Boha Jehovu! (1. Kor. 15:51–53; 1. Jána 3:2) Pomazaní vedia, že musia zostať verní až do smrti. (2. Tim. 4:7, 8)
PS: Keby Ježiš Kristus prišiel v roku 1914 ako Kráľ Božieho nebeského kráľovstva, tak už by sme nemuseli oslavovať Pánovu Pamätnú Večeru! Ale ako vysvetľujú členovia VZ to, čo napísal apoštol Pavol v 1. Korinťanom 11:26? Typickým zahmlievaním, ako to dokážu len oni!
