Keď Ježiš videl, ako veľmi ľudia chcú, aby ich vyučoval, pocítil k nim ľútosť a „začal ich učiť mnohé veci“. (Mar. 6:34) Dokonca aj vtedy, keď mu druhí nadávali, neuchýlil sa k hrubým slovám. (1. Petra 2:23) Hovoriť mierne a taktne môže byť náročné najmä vtedy, keď sa rozprávame s niekým, koho dobre poznáme. Môže to byť člen našej rodiny alebo blízky priateľ zo zboru. Vtedy by sme mohli mať sklon byť až príliš priami.
Ako sa so svojimi učeníkmi rozprával Ježiš? Myslel si, že keď sú dobrými priateľmi, môže k nim byť drsný? V žiadnom prípade! Keď sa učeníci hádali, kto z nich je dôležitejší, Ježiš ich usmernil láskavými slovami a ako príklad použil malé dieťa. (Mar. 9:33–37) Zboroví starší môžu Ježiša napodobňovať tak, že budú dávať rady „v duchu miernosti“. (Gal. 6:1)
https://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102017004/0/0
