Ježiš sa chcel postarať o svoju matku, ktorá bola v tom čase už asi vdova. Miloval svoju matku a chcel mať istotu, že bude o ňu dobre postarané aj duchovne. Preto ju zveril do starostlivosti svojmu učeníkovi Jánovi. Od toho dňa bol Ján Márii ako vlastný syn a staral sa o ňu ako o svoju matku. Týmto skutkom dal Ježiš najavo, ako veľmi má rád tú vzácnu ženu, ktorá sa oňho s láskou starala od jeho narodenia a stála pri ňom aj v čase jeho smrti. Čo sa učíme z Ježišových slov?
Puto, ktoré nás spája s našimi duchovnými bratmi a sestrami, môže byť silnejšie než puto, ktoré nás spája s najbližšími členmi rodiny. Naši príbuzní nám možno odporujú alebo nás dokonca zavrhnú, ale Ježiš sľúbil, že keď sa budeme pridŕžať Jehovu a jeho organizácie, dostaneme „stonásobne viac“ všetkého, o čo sme prišli. Mnohí sa stanú našimi drahými synmi, dcérami, matkami alebo otcami. (Mar. 10:29, 30) Nie si rád, že si časťou duchovnej rodiny, ktorú spája viera a láska – láska k Jehovovi a jeden k druhému? (Kol. 3:14; 1. Petra 2:17)
PS: Dobrých priateľov človek nenachádza len tak! Čas a skúšky ukážu, dokážu, či je osoba dobrým priateľom zaslúžiac si úctu a skutočnú vernosť! A to isté platí o takzvanej “duchovnej rodine” medzi uctievateľmi pravého Boha Jehovu v súčasných svetových podmienkach v čase konca!
