"Ale vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým
vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na Zemi svojim
otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský." - Matúš 23:8-9.
Dôstojný pán, ctihodný otec, otec, svätý otec, rabbi, vaša eminencia,
vaša svätosť, vaša preosvietenosť - toto sú niektoré z titulov, ktorými sa
duchovní rôznych náboženstiev odlišujú od laikov svojich cirkví. Rozdelenie
na duchovných a laikov je bežné skoro vo všetkých svetských náboženstvách
a ľudia si na to počas storočí už navykli. A otázka je, či to vážne nariadil Boh
alebo je to len ľudská tradícia? Ale čo je ešte viac dôležitejšie, môže celé to
´titulkovanie´ mať Božie schválenie? Profesor teológie Cletus Wessels takto
napísal o tejto téme: ´Ani v NZ, ani za života apoštolov nenachádzame ani
zmienky o duchovných či laikoch´. A v diele ´Encyklopédia kresťanstva´
sa uvádza následovné: ´Ale postupne nastalo rozdelenie na duchovných,
čiže tých, ktorí mali úrady, a laikov, čiže tých ostatných. Na ´radových´
členov cirkvi sa začalo pozerať ako na nevzdealanú masu. A nebolo
to presne tak aj v čase Krista, keď farizeji prehlásili:
"Nato farizeji odpovedali (úradníkom): ´Vari ste boli aj vy zvedení?
Či mu uveril niekto z vládcov alebo z farizejov? Len tento zástup,
ktorý nepozná Zákon, sú prekliatí." - Ján 7:47-49.
Toto rozdelenie na duchovných a laikov nadobudlo výraznejšie rozmery až v
treťom storočí n.l., čo je viac ako dvesto rokov po Kristovi!
