"Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený,
spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné,
ako to moja duša veľmi dobre vie." - Žalm 139:14.
Aj keď v čase kráľa Dávida veda nebola tak rozvinutá ako
dnes, predsa len dôsledný pozorovateľ, rozjímaním a cenením
si života, si mohol všimnúť krásu a zložitosť ľudského tela. Lenže
dnešný profesor* ide ešte ďalej. I keď v princípu je tiež zástancom
evolučnej teórie, vo svojich knihách sa až veľmi často priznáva tomu,
že evolučná teória nie je schopná vysvetliť narastajúce poznatky vedy.
Keď i napríklad rozmýšľal nad schopnosťou ľudského mozgu vysporiadať
sa s abstraktnou vlastnosťou matematiky, poznamenal, medzi iným tak:
´Matematika nie je niečo, čo nájdeme len tak hodené na zadnom dvore.
Vytvára ju ľudská myseľ. Ale keď sa opýtame, kde funguje matematika
najlepšie, tak za dozvieme, že je to v oblastiach časticovej fyziky a v
astrofyzike - to znamená v oblastiach základných výskumov, a ktoré
sú i veľmi, ale veľmi vzdialené každodenným záležitostiam života!
Vidím v tom i náznak, že vedomie, tak isto ako naša schopnosť
zaoberať sa matematikou nie sú náhodné a žiadny triviálny
detail, ani žiadnym nevýznamným vedľajším produktom
evolúcie´ (Kniha Are we Alone?). Apoštol Pavol len
jednoduchými ale inšpirovanými slovami píše:
"Jeho (Božie) neviditeľné vlatnosti vidno zreteľne od
stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí,
dokonca jeho večnú moc a Božstvo." - Rímanom 1:20.
Čím viac vedci skúmajú prírodu a život samotný, tým viac a väčší počet
poctivých intelektuálov z ich radov uznáva nutnosť existencie Boha.
