"Lebo v hojnosti múdrosti je hojnosť trápenia, takže ten, kto
zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť." - Kazateľ 1:18.
Tieto slová sa zdajú byť v protiklade so všeobecným názorom o poznaní,
ktoré sa nachádza v Biblii. Lenže kráľ Šalamún tu zdôrazňuje márnosť ľudských
snáh, ktoré nemajú nič do činenia s Božou vôľou. To znamená, že človek, aj keď
získa poznanie a múdrosť v mnohých sférach vedy alebo aj spoznáva hlbšie určité
špeciálne obory, zhromažďuje poznanie a múdrosť, ktoré sú správne samé osebe aj
keď nemajú spojenie s Božím predsavzatím. Napriek tomu, zhromažďovanie takého
poznania a múdrosti mu dáva hlboký pocit frustrácie, lebo si uvedomuje svoje
hranice možností využiť prakticky všetko poznanie a múdrosť pre krátkosť
života a mnohých problémoch, ktorým musí čeliť v tejto tak nedokonalej
spoločnosti. Presne tak, ako to opísal apoštol Pavol:
"Vieme totiž, že celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu
trpí v bolesti až dosiaľ." - Rímanom 8:22.
Tak je to aj s poznaním cez ´venovanie sa mnohým knihám´ bez toho, aby sa to
využilo pri vykonávaní Božej vôle; je to ´únavné pre telo´ (Kaz.12:12).
