"Veď Kristus nevstúpil do svätého miesta urobeného rukami, ktoré je
napodobnením skutočnosti, ale do samého neba, aby sa teraz za nás
zjavil pred osobou Boha." - Hebrejom 9:24.
Duchovné bytosti stvorené na nebi, anjeli, Boží synovia, si boli vedomí, že za svoj
život sú dlžní svojmu Bohu, Stvoriteľovi života. A prejavovali to preukazovaním úcty
svojmu nebeskému Otcovi a životom v súlade s Božími zákonmi. Toto vlastne znamená
uctievať Boha Stvoriteľa. Dávať mu rešpekt a poslušnosť a ceniť si život, ktorý
im dal Boh, aby sa z neho tešili - navždy. Všetky Božie bytosti, vrátane Adama,
prvého Božieho pozemského syna, boli tak časťou veľkého vesmírneho duchovného
chrámu. Večný život bol závislý na rešpektovaniu zákonov života, ktoré vôbec
neprekážali v šťastnom živote všetkých jednotlivcov, ale poukazovali na to,
že slobodná vôľa všetkých mala hranice. Tieto hranice Boh oznámil svojmu
pozemskému synovi, Adamovi, keď ho informoval:
"Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania
dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ,
určite zomrieš." - 1. Mojžišova 2:16-17.
Porušením tohto zákona, ktorý platí pre všetkých Božích synov, Satan, pred tým Boží
syn, znesvätil Boží duchovný chrám. Ježiš Kristus obeťou svojho dokonalého života
a teraz ako Veľkňaz, navráti tento chrám do pôvodného stavu.
