Obete boli dôležité na to, aby sa ľud mohol tešiť z Jehovovej priazne. Niektoré boli povinné, iné dobrovoľné. (3. Mojž. 23:37, 38) Úplné zápalné obete mohli byť predkladané ako dobrovoľné obete, čiže dary, pre Jehovu. Jehova si ako láskavý Boh uvedomoval, že nie každý môže priniesť rovnakú obeť. Od každého vyžadoval iba toľko, koľko bol schopný dať. Jehovov zákon stanovoval, že krv zvieraťa sa mala vyliať,
To bolo „tieňom budúcich dobrých vecí“, ktoré mali prísť prostredníctvom Božieho Syna, Ježiša. (Hebr. 10:1–4) Jehova bol však pri dodržiavaní tohto zákona rozumný. Napríklad ak si niekto nemohol dovoliť obeť zo stáda dobytka alebo zo stáda drobného dobytka, Boh prijal aj obeť v podobe hrdličiek. Tak sa mohli aj chudobní tešiť z toho, že obetovali Jehovovi. (3. Mojž. 1:3, 10, 14)






