Čo by mohlo niekomu zabrániť prijať dobrú radu od priateľa? Pýcha. Pyšní ľudia majú radi, keď im druhí hovoria „to, čo chcú počuť“, a „odkláňajú sa od pravdy“. (2. Tim. 4:3, 4) Myslia si, že nepotrebujú radu, lebo sa považujú za múdrejších alebo dôležitejších ako iní. Ale apoštol Pavol napísal: „Ak si niekto myslí, že je niečím, a pritom nie je ničím, klame sám seba.“ (Gal. 6:3) A kráľ Šalamún to zhodnotil takto:
“Lepšie je na tom chudobný, ale múdry chlapec ako starý, ale hlúpy kráľ, ktorý už nemá dosť rozumu, aby sa dal varovať.“ (Kaz. 4:13) Všimnime si, ako zareagoval apoštol Peter, keď ho verejne pokarhal apoštol Pavol. (Gal. 2:11–14) Petrovi sa nemusel páčiť spôsob, akým ho Pavol pokarhal, ani to, že to urobil pred druhými, a mohol sa uraziť. Ale Peter zareagoval správne. Nenahneval sa na Pavla a jeho radu si vzal k srdcu. Neskôr ho vo svojom liste nazval „milovaný brat“. (2. Petra 3:15)
PS: Dnes, ako nikdy predtým v histórii ľudstva, aplikujú staroveké predobrazy v Božom duchovnom národe, ale hlavne v Ježišovom Kristovom duchovnom zbore pomazaných jeho bratov!
