V 23. žalme Dávid hovorí o veciach, ktoré majú trvalú hodnotu – o mnohých duchovných daroch, ktoré dostával od Jehovu, lebo sa naňho pozeral ako na svojho Pastiera. Jehova ho viedol „po správnej ceste“ a verne ho podporoval v dobrom aj v zlom. Dávid si uvedomoval, že jeho život na Jehovových „zelených pastvinách“ nebude bez problémov. Niekedy bude možno skľúčený, akoby kráčal „hlbokým, temným údolím“, a bude mať nepriateľov.
Ale keďže Jehova je jeho Pastierom, nemusí sa báť „ničoho zlého“. V akom zmysle Dávidovi nechýbalo „nič“? Dávid mal v duchovnom zmysle všetko, čo potreboval. Jeho šťastie nezáviselo od toho, koľko toho má v hmotnom ohľade. Bol spokojný s tým, čo mu dal Jehova. Najdôležitejšie preňho bolo, že Jehova ho žehnal a ochraňoval. Z Dávidových slov vidíme, aké dôležité je mať správny pohľad na hmotné veci.
PS: Opakovaná dogma moderných “pastierov” - “Jeho šťastie nezáviselo od toho, koľko toho má v hmotnom ohľade”. Alebo inými slovami: buďte šťastní s tým potrebným čo máte, ale ostatok by sta mali prispieť do našej kasičky na teokratickú podporu!
