Ak sme chorí, môžeme sa obracať na Boha s prosbou o útechu, múdrosť a podporu, tak ako to robili jeho služobníci v minulosti. Vieme však, že ani jeden človek, ktorý žil v časoch kráľa Dávida a bol ohľaduplný voči poníženému, sa nevyhol smrti. Preto keď Dávid písal slová uvedené vyššie, iste nemal na mysli, že láskavý človek nikdy nezomrie. Ako by sme teda mali rozumieť inšpirovaným slovám, že Boh takému človeku pomôže?
Dávid to vysvetlil: ´Sám Jehova ho bude podporovať na lôžku v jeho chorobe; celé jeho ležadlo počas jeho choroby istotne zmeníš´. (Žalm 41:3) Z týchto slov vyplýva, že človek, ktorý prejavoval ohľad voči poníženému, si mohol byť istý, že Boh o ňom vie a berie do úvahy jeho vernú službu. Okrem toho mohol pamätať na to, že Boh vytvoril ľudské telo so schopnosťou uzdraviť sa.
PS: ´Poníženými´ sa dnes stali pomazaní bratia Ježiša Krista! A dôsledom toho len tí, ktorí im preukazujú náležitý rešpekt, prežijú Aramgedon, lebo na to poukázal Ježiš v podobenstve!
https://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102017006/31/0
