"To sa im stávalo ako príklady, a tie boli napísané ako výstraha pre
nás, ktorých zastihli konce systémov vecí." - 1. Korinťanom 10:11.
Na starovekého izraelského kráľa Dávida sa väčšinou spomína nie ako
na vojenského veliteľa, ani ako na hudobníka, ani ako na skladateľa, ale
ako na ´muža príjemného Božiemu srdcu´ (1.Samuel 13:14). A podobne si
nespomíname na Božieho proroka Daniela ako na vysoko postaveného sluhu
vo vláde babylonského kráľa Nabuchodonozora, ale ako na verného, Božieho
proroka. Na Ester si nespomíname ako na perzskú kráľovnú, ale len ako na
príklad odvahy a viery. Na Petra, Andreja, Jakuba a Jána si nespomíname
ako úspešných profesionálnych rybárov, ale ako na apoštolov Krista. Na
dodatok, Ježiš Kristus nie je spomínaný ako stolár, ale ako Boží Syn.
Všetci tí, horespomenutí, pochopili, že akékoľvek talenty mali, ich
život sa nesústreďoval okolo ich kariéry, ale sa sústreďoval na
službu svojmu Bohu Jehovovi. Presne ako povedal Dávid:
"Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože." - Žalm 40:8.
Všetci horespomenutí vedeli, že najušľachtilejším a vôbec najlepším spôsobom
života je žiť svoj život v oddanosti svojmu Bohu Jehovovi. Poučíme sa?
