Peter, Jakub a Ján zaspali, keď sa Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade. Hoci im Ježiš povedal to, čo čítame v dennom texte, nedokázali poslúchnuť jeho slová. (Mat. 26:40, 45) Nemali by sme ich však bez milosti odsúdiť za to, že nezostali bdelí. Pamätajme, že na ich únave sa zrejme podpísalo to, čo cez deň zažili.
Museli urobiť prípravy na Pesach a večer ho s Ježišom oslávili. Potom Ježiš zaviedol Pánovu večeru. (1. Kor. 11:23–25) „Keď nakoniec zaspievali chválospevy“, kráčali úzkymi jeruzalemskými ulicami a „vyšli na Olivový vrch“. (Mat. 26:30, 36) Vtedy už mohlo byť dávno po polnoci. Ježiš unaveným apoštolom nič nevyčítal. Láskavo poznamenal, že „duch je... dychtivý, ale telo je slabé“.






