Krátko nato však začal konať opovážlivo. Raz pritiahli proti Izraelu tisíce Filištíncov. Saul čakal na proroka Samuela, aby Jehovovi predložil obeť, no ten sa oneskoril. Medzitým Izraeliti dostali strach a mnohí Saula opustili. Ten stratil trpezlivosť a pomyslel si: Musím niečo urobiť, a to rýchlo! A tak predložil Bohu obeť, hoci na to nemal právo. (1. Sam. 13:5–9)
Jehovovi sa to nepáčilo, a keď Samuel prišiel do Gilgala, Saula pokarhal. Namiesto toho, aby to Saul prijal, začal sa vyhovárať, snažil sa zvaliť vinu na niekoho iného a svoju chybu zľahčoval. (1. Sam. 13:10–14) To spustilo sled udalostí, ktoré nakoniec viedli k tomu, že Saul prišiel o trón, a čo je ešte horšie, aj o Jehovovo schválenie. (1. Sam. 15:22, 23) Napriek sľubnému začiatku sa Saulov život skončil katastrofálne. (1. Sam. 31:1–6)
PS: Biblická minulosť, ako je zapísaná, je veľká učiteľka! Praktické príklady sú najefektívnejšie! Pre pomazaných bratov Krista s nádejou žiť v nebi i pre iné ovce s nádejou večného života na rajskej Zemi!






