"Je pokolenie, ktorého zuby sú meče a ktorého čeľuste sú
nože na zabíjanie, aby vyžrali strápených zo Zeme a chudobných
spomedzi ľudstva." - Príslovie 30:14.
Písateľ kapitoly tridsať v biblickej knihe Príslovia je nie veľmi známy
pisateľ Agur, syn Jakeho, ktorý o sebe pokorne píše, že je ´nerozumnejší
a nenaučil sa múdrosti a poznanie Najsvätejšieho nepozná´ (Prísl.30:2-3). Ale
realisticky opisuje dnešné pokolenie tých, ktorí ´vyžierajú chudobných´. A tí sú
ako pijavice, ktoré neustále kričia: ´Daj! Daj!´ (Prísl.30:15), zatiaľ čo neustále
sa opíjajú krvou ľudí a vyžadujú viac a viac peňazí a moci. Sú tiež ako hroby,
ktoré pohlcujú viac a viac obetí smrti a ako ´spútané lono´, ktoré žiada či
kričí po deťoch, názorne povedané (Prís.30:16). Všetky horespomenuté
prirovnania sú použité ako ilustrácia neukojiteľnej nažranosti, ktorá
je dôkazom skutočnosti, že lakomí ľudia sa nikdy nenasýtia, nikdy
neuspokoja, ale budú donekonečna podnecovaní svojou
sebeckou žiadosťou, ničiac všetko vo svojej ceste.
Biblia na druhej strane sľubuje:
"Zlí, tí budú zo Zeme odrezaní, a zradní, tí budú z nej vytrhnutí."
Ktorá poctivá a úprimná osoba si neželá koniec vykorisťovania a sebeckého
a krutého zaobchádzania a lakomstva ničiaceho túto planétu Zem?