Bol chladný zimný večer. Staší zboru našiel nášho neaktívneho člena samotného, sedia-
ceho pred teplým ohňom v kuzube. Hádajúc dôvod návštevy, brat ho pozval dovnútra a
ponúkol mu pohodlné kreslo pri ohni. Starší sa posadil a v tichosti pozoroval tancujúce
ohnivé plamene. Po niekokch minútach chytil železné kliešte a opatrne vytiahol žiaria-
ci uhlík a položil ho na stranu kozubu. Zakrátko uhlík stratil žiaru a ochladol. Po čase
sa starší postavil, lebo bol čas ísť, ale predtým chytil už chladný uhlík a položil ho
medzi ostatné ohnivo žiariace v kozube. Okamžite sa uhlík rozhorel a začal žiariť ako
ostatné.
Keď sa starší dozorca priblížil ku dverám na odchod, hostiteľ povedal so slzou pomaly
padajúcou po jeho líciach: ´Ďakujem veľmi pekne za návštevu, ale hlavne za tú ´ohnivú
prednášku´. - Hebrejom 10:24-25.
