"Keď boli všetci ľudia pokrstení, bol pokrstený aj Ježiš, a keď
sa modlil, otvorilo sa nebo." - Lukáš 3:21.
Je jasné z histórie, že život Ježiša ako dokonalého Božieho ľudského
syna nebol luxusný ani nadmieru pohodlný. Skôr vo svojom živote pocítil
sám na vlastnej ´koži´ ako žili obyčajní ľudia. Lenže potom, v roku 29 n.l.,
prišiel čas, aby si splnil svoju Božiu úlohu, ktorá na neho čakala už asi 4,000
rokov. A na jeseň tohto roku sa pokrstil v rieke Jordán aj v tom istom čase
bol pomazaný ako Mesiáš-Kristus. Biblická správa oznamuje, že tiež v tom
okamihu ´sa otvorilo nebo´. Čo vlastne tieto tri slová znamenajú pre nás?
V biblickom kontexte poukazujú, že odteraz sa Ježiš Kristus pamätal na
celý svoj nebeský život, trvajúci veky, a vrátila sa mu celá skúsenosť,
ktorú získaval v spolupráci so svojim Bohom a aj Otcom, Jehovom.
To znamená, že keď Kristus začal svoju pozemskú misiu, bolo to
v spojení s všetkými pocitmi, hlbokým poznaním a pochopením,
ktoré žiadny človek nemohol mať. Aj keď písatelia venovali
väčšiu časť učeniu Božieho syna, predsa len apoštol
Ján ukončil svoje evanjélium slovami:
"A je ešte mnoho iných vecí, ktoré robil Ježiš, ktoré keby sa mali
niekedy dopodrobna napísať, myslím si, že by sám svet nemohol
obsiahnuť napísané zvitky." - Ján 21:25.
Ale to, čo všetci ôsmi pisatelia ´NZ´ zaznamenali nám pomáha preniknúť do
mysle najväčšieho muža, ktorý kedy žil na tejto planéte!