"Veď tvorstvo nebolo podrobené márnosti z vlastnej vôle, ale
pre toho, ktorý ho podrobil na základe nádeje." - Rímanom 8:20.
Stvoriteľ, Jehova Boh, na samom začiatku oznámil svoje predsavzatie s
ľudstvom a jasne ukázal, že Adam a jeho potomstvo budú žiť večne, ak budú
poslušní (1. Mojžišova 2:9, 17). Ale Adam svojvoľne zhrešil a jeho potomstvo sa
o tom dozvedelo, že Adam stratil dokonalosť a začal stárnuť a na samom konci ho
čakala smrť (1.Mojž.3:19). Začali im to potvrdzovať viditeľné dôkazy. Aké dôkazy?
No predsa vstup do záhrady Eden bol znemožnený dvoma Božími cherubínami, pred
stromom života bol ohnivý meč, ktorý zabráňoval ľudstvu z neho jesť aj dĺžka ich
života sa časom začala znižovať. Adam žil 930 rokov. Aj Sem, Adamov potomok,
ktorý prežil potopu, žil ´len´ 600 rokov. Jeho syn Arpachšad 438 rokov. A otec
Abraháma, Térach, ´len´ 200 rokov. Abrahám zomrel ako 175-ročný. A jeho
vnuk Jakob 147-ročný. Aj napriek tomu, že ľudstvo si začalo uvedomovať,
že večný život bol stratený, existovala vyhliadka na nádej o tom, ako
´semeno ženy rozmliaždí hadovi hlavu´ (1.Mo.3:15). Zatiaľ čo
veriaci majú nádej večného života, ale život ostatku
bol Stvoriteľom podrobený márnosti:
"Tak ako človek vyšiel z brucha svojej matky, opäť odíde
nahý, tak ako prišiel; a za svoju tvrdú prácu si nemôže
odniesť vôbec nič." - Kazateľ 1:2-3.
Tak ako zvieratá, tak aj neveriace ľudstvo a rodí a po čase umiera, zabudnuté
navždy. Ale tí, ktorí sú poslušní zákonom Stvoriteľa života budú žiť večne!
