"Tak ako mňa vyslal živý Otec a ja žijem pre Otca, tak aj ten,
kto sa živí mnou, bude žiť pre mňa." - Ján 6:57.
Toto bol je jeden z mnohých veršov ťažko pochopiteľných aj pre takých
teólogov ako Farizeji spolu s teológmi kresťanských cirkví, lebo im chýbala
duchovnosť, ktorá bola potrebná na pochopenie Kristových slov a v dôsledku toho
aj celú Bibliu (Ján 6:63). Koľkokrát v živote počujeme prehlásenia muža k žene a
naopak, že ´budem žiť len pre teba´, takto poukazujúc, že zmysel života pre takú
osobu je venovať celý svoj život, aby urobila šťastnú osobu, ktorú miluje viac
ako svoj vlastný život? Je preto niečo nepochopiteľné, ak Ježiš Kristus, Boží
jednosplodený syn povie to isté ohľadne svojho nebeského Otca a Stvoriteľa?
Ľudia žijú pre umenie každého druhu, žijú pre vedu, pre štúdium jazyka a
schopnosti použiť ho na poetické vyjadrenie krás života. Žiť potom pre
Všemohúceho Stvoriteľa musí byť ten najušľachtilejší zmysel života
stvorených bytostí na nebesiach, či na Zemi:
"A každý zo živých tvorov má šesť krídiel; dookola a odspodu sú plné
očí. A neodpočívajú ani vo dne, ani v noci, keď hovoria: ´Svätý,
svätý, svätý je Boh Jehova, Všemohúci, ktorý bol a ktorý je a
ktorý prichádza´." - Zjavenie 4:8.
Byť v prítomnosti Zvrchovaného celého vesmíru, či na nebi alebo na Zemi, a tešiť
sa zo života je jednoducho jediný zmysel bytia.
