"Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva
o diele jeho rúk. Deň za dňom pôsobí, že prekypuje reč,
a noc za nocou ukazuje poznanie." - Žalm 19:1-2.
Tak ako schopní básnici sú spôsobilí pospájať slovné
výrazy, aby vyjadrili krásu života a prírody okolo nás, tak aj
vedci nám veľmi často prezentujú poznatky o Božom stvorení, a
ktoré sa čítajú ako poézia. Zoberme si ako jeden z nekonečne veľa
príkladov informáciu o ľudskom mozgu: ´Na rozvíjanie myšlienok, na
inteligenciu, aj na motiváciu a utváranie osobnosti sa ale s najväčšou
mierou podieľa prefrontálna oblasť mozgovej kôry. Združujú sa v nej
skúsenosti potrebné pre vytváranie abstrakných predstáv, ale i tiež
pre posudzovanie rôznych vecí, pre vytrvalosť, pre plánovanie, pre
záujem o druhých a tiež svedomie. A také rozvíjanie myšlienok v
tejto oblasti mozgu odlišuje ľudstvo od zvierat´ (citované z
knihy E.N. Mariebovej - Human Anatomy & Physiology).
Tento ´poetický´ opis vedeckého poznania o našom
mozgu potvrdzuje inšpirovanú biblickú pravdu:
"A potom Boh tvoril človeka na svoj obraz." - 1. Mojžišova 1:27.
Vedecky naklonení a intelektuálne poctiví ľudia vidia také horecitované
vedecké poznatky ako poéziu, ako príjemné hudobné skladby.
