Z času na čas bol vystavený intenzívnemu stresu aj kráľ Dávid. Zamysli sa, aké ťažkosti zažíval. Zaťažoval ho pocit viny za mnohé chyby, ktoré urobil. (Žalm 40:12) Jeho milovaný syn Abšalóm proti nemu vyvolal vzburu, ktorá sa skončila Abšalómovou smrťou. (2. Sam. 15:13, 14; 18:33) A zradil ho jeden z jeho najbližších priateľov. (2. Sam. 16:23–17:2; Žalm 55:12–14) Dávid napísal mnoho žalmov!
V ktorých opisuje svoje pocity zúfalstva, ale aj svoju neotrasiteľnú dôveru v Jehovu. (Žalm 38:5–10;94:17–19) Podobné pocity mal aj istý žalmista, možno potomok Lévitu Asafa, ktorý slúžil vo „veľkolepej Božej svätyni“. Začal závidieť zlým ľuďom, ako si žijú. To ho tak citovo vyčerpávalo, že začal byť nešťastný a nespokojný. Dokonca pochyboval o tom, či sa oplatí slúžiť Bohu. (Žalm 73:2–5, 7, 12–14, 16, 17, 21)
PS: Starodávny izraelský kráľ Dávid je predobrazom pomazaných bratov Ježiša Krista v dnešných nespravodlivých dňoch krátko pred začiatkom “konca” alebo “dňa Jehovu Boha” dnes už “dňom nášho Pána Ježiša Krista”! A najkritickejšie dni nesú veľký stres!
