"Nech ten, kto je na streche domu, nezostupuje...a kto je na poli,
nech sa nevracia do domu." - Matúš 24:17-18.
Bolo veľmi dôležité pre Kresťanov v prvom storočí, aby si zachovali zmysel pre
naliehavosť a nutnosť. Prečo? Lebo museli súrne konať a utekať z Jeruzalema hneď,
ako videli mesto ´obklopené utáboreným vojskom´ (Lukáš 21:20). Čo tieto vojska
Ríma znamenali v roku 66 n.l.? ´Že sa približovalo jeho spustošenie´, presne
podľa prorockých slov Ježiša Krista. Prečo museli konať bezprostredne, aj
keď Jeruzalem bol spustošený až v roku 70 n.l.? Lebo len niekoľko dní -
mesiacov po tom, ako v roku 66 rímske vojská odtiahli z mesta, sa len
za niekoľko mesiacov vrátili a obnovili obliehanie mesta až do jeho
úplného spustošenia, v ktorom zahynulo okolo milión ľudí! Ďalších
100,000 boli vzatí do zajatia a väčšina z nich pomrela tak, že
boli usmrtení na mučeníckych koloch na ceste do Ríma! Akú ale
lekciu skrýva táto historická udalosť pre nás žijúcich dnes
pred koncom sveta? Tak, ako Kresťania v minulosti museli
obetovať a byť schopní povedať ´zbohom´ všetkému, čo
vlastnili, aby boli pripravení poslúchať Kristovo
varovanie, aj dnes musíme pochopiť jeho slová:
"Môžete si byť teda istí, že nikto z vás, kto sa nerozlúči s celým
svojim majetkom, nemôže byť mojim učeníkom." - Lukáš 14:33.
Tí, čo poslúchajú varovania Božieho syna a učenie jeho apoštolov, cez verejný krst
vo vode robia toto verejné prehlásenie: ´Tento Boh (Jehova) je naším Bohom na
neurčitý čas, áno, navždy´ ( Žalm 48:14).
