Keďže Jonatán bol najstarším synom kráľa Saula, predpokladalo sa, že bude dedičom izraelského trónu. No niečo sa zmenilo. Jehova rozhodol, že po Saulovi bude kráľom Izraela Dávid. Jonatán rešpektoval toto Božie rozhodnutie a robil, čo mohol, aby ‚posilnil Dávidovu ruku‘. Šiel až tak ďaleko, že sa ho zastal pred Saulom, čím riskoval život. Svoju vernosť Dávidovi vyjadril slovami: „Budeš kráľom nad Izraelom, a ja sám sa stanem druhým po tebe.“ (1. Sam. 20:30–34; 23:16, 17)
Preto neprekvapuje, že Dávid po Jonatánovej smrti zložil žalospev, v ktorom vyjadril zármutok nad stratou svojho priateľa i svoju lásku k nemu. (2. Sam. 1:17, 26) Jonatán bol plne podriadený Zvrchovanému Vládcovi, Jehovovi, a bezvýhradne podporoval Dávida ako Božieho pomazaného. Podobne by to malo byť aj v našom prípade. Mali by sme ochotne podporovať vymenovaných bratov, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia. (1. Tes. 5:12, 13; Hebr. 13:17, 24)






