Jeremiáš napísal biblickú knihu, ktorá nesie jeho meno, a pravdepodobne aj Prvú a Druhú knihu Kráľov. Pri tejto práci mal mimoriadnu príležitosť vidieť, ako milosrdne Jehova zaobchádza s nedokonalými ľuďmi. Napríklad vedel, že keď kráľ Achab robil pokánie, Jehova sa rozhodol, že neprivedie nešťastie na jeho rodinu za jeho života. (1. Kráľ. 21:27–29) Jeremiáš vedel aj o tom, že Manašše urážal Jehovu ešte viac než Achab a napriek tomu mu Jehova odpustil!
Lebo videl, že robí pokánie. (2. Kráľ. 21:16, 17; 2. Kron. 33:10–13) Keď Jeremiáš uvažoval o týchto správach, nepochybne napodobňoval Božiu trpezlivosť a milosrdenstvo. Báruch raz dovolil, aby niečo odviedlo jeho pozornosť od úlohy, ktorú mu Jehova zveril. Ako sa k nemu Jeremiáš správal? Nekonal unáhlene a svojho priateľa neopustil. Odovzdal mu otvorenú, ale láskavú radu od Jehovu, aby mu pomohol opäť získať duchovnú rovnováhu. (Jer. 45:1–5)
PS: Izraelskí králi Achab a Manašše poslúchli Božích prorokov a urobili zmenu vo svojich životoch! Dnešní “králi” sú toho absolútne neschopní! Napriek tomu, že Jehova má viac ako 7 000 pomazaných-prorokov vo svojej službe dnes na celom svete!
