Ježiš vedel, že nie vždy budú mať jeho učeníci v službe výnimočné zážitky. Veď ani nevieme, či sa niektorí z ľudí, ktorí si vtedy učeníkov vypočuli, stali kresťanmi. Učeníci potrebovali pochopiť, že ich radosť nemá byť závislá len od výsledkov, ale najmä od toho, že svojím úsilím robia radosť Jehovovi.
Ak v službe vytrváme, získame večný život. Keď usilovne rozsievame semená pravdy o Kráľovstve a polievame ich, rozsievame aj „s ohľadom na ducha“, lebo umožňujeme Božiemu svätému duchu, aby pôsobil v našom živote. Ak „sa nevzdáme“, Jehova nám sľubuje, že zožneme večný život, a to aj vtedy, keď sa nám nikoho nepodarí priviesť ku krstu. (Gal. 6:7–9)
PS: Večný život, či v nebi alebo na Zemi, nezáleží na našej zvestovateľskej službe, aj keď tá je obrazom našej duchovnosti a poslušnosti nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi! Môže to byť preto, že spôsob, ako “vynahradiť” nedostatok úsilia a schopnoti v službe sa dá “nahradiť” peňažnými príspevkami!
