"Povedz im: ´Akože žijem´, je výrok Zvrchovaného Pána
Jehovu, ´nemám potešenie v zmrti zlého, ale v tom, že sa zlý
odvracia od svojej cesty a skutočne zostáva nažive. Odvráťte
sa, odvráťte sa od svojich zlých ciest, lebo prečo by ste mali
umierať, ó, dom Izraela´?" - Ezechiel 33:11.
Na prvý pohľad by sa naozaj mohlo zdať, že vyhladenie obyvateľov
starovekého Kanaanu nie je v súlade s Božou láskou. Ale keď sa na to
pozrieme lepšie, zistíme, že aj v tomto prípade Jehova Boh prejavil lásku.
Je prirodzené, že človeku napadne táto otázka, pretože uvažovať o zničení
ľudských životov nie je príjemné. Ale napriek tomu to bola láska, ktorá Boha
podnietila, aby tak rázne zakročil proti skazeným ľuďom. Dá sa to znázorniť i
takým spôsobom: Keď sa u pacienta objaví gangréna, lekári často nemajú inú
možnosť, len amputovať infikovanú končatinu. Pravdaže nikomu by asi nebolo
príjemné vykonať taký krajný zákrok, ale dobrý lekár rozumie, že ak by sa tá
amputácia nevykonala, infekcia by sa šírila ďalej, situácia by bola ešte horšia.
Ale pretože mu záleží na zdraví pacienta, urobí tento, navonok nie príjemný
zákrok pre dobro pacienta. A podobne ani Jehova Boh nemal radosť z toho,
že musel zničiť Kanaančanov. Napriek tomu, Boh neusmrtil bez rozdielu
všetkých, lebo nie všetci ľudia boli nenapraviteľní. Ale tým, ktorí boli
ochotní zmeniť svoje životy, ako Rachab spolu s Gibeončanmi bolo
prejavené Božie milosrdenstvo, v súlade s už horecitovaným
vešom proroka Ezechiela, cez ktorého nám Jehova tiež
vysvetlil túto pravdu:
"Hľa, všetky duše - mne patria. Ako otcová duša, tak synova
duša - mne patria. Duša, ktorá hreší - tá zomrie."
- Ezechiel 18:4.
Okrem toho, Božím zámerom bolo, aby z izraelského národa vzišiel Mesiáš,
a preto nemohol dovoliť, aby sa Izrael infikoval odpornými zvykmi!
