Urobil to, aj keď vedel, že Boh si vybral Dávida, aby vládol v Izraeli. (1. Sam. 26:1–5) Po Saulovej smrti mal Abnér prejaviť pokoru a dokázať vernosť Bohu tým, že podporí Dávida. On sa však snažil urobiť kráľom Saulovho syna Iš-bóšeta. A keď mal neskôr pomer so Saulovou konkubínou, urobil to možno preto, lebo chcel trón pre seba. (2. Sam. 2:8–10;3:6–11) Pokora chýbala aj Dávidovmu synovi Abšalómovi, a preto ani on nebol verný Bohu.
Dal si „urobiť dvojkolesový voz s koňmi a päťdesiat mužov behalo pred ním“. (2. Sam. 15:1) Úlisne sa snažil presvedčiť ľud, aby bol verný jemu. A tak ako Abnér, aj Abšalóm sa usiloval zabiť Dávida, hoci vedel, že jeho otca pomazal za izraelského kráľa Jehova. (2. Sam. 15:13, 14;17:1–4) Z príkladu Abnéra a Abšalóma jasne vidíme, že ak je niekto príliš ctižiadostivý, ľahko to môže viesť k tomu, že sa stane neverným voči Bohu. Isteže, žiadny verný Jehovov služobník by nechcel konať tak sebecky a skazene ako tí dvaja muži.
