Ako príklad si uveďme pýchu. Táto zlá vlastnosť nám môže zabrániť, aby sme počúvali Jehovov hlas, čo by malo katastrofálne následky. Pyšný človek má o sebe prehnanú mienku. Možno sa domnieva, že má právo robiť si, čo chce, a že mu nikto nebude hovoriť, čo má robiť. A tak môže dospieť k záveru, že sa ho netýkajú ani pokyny a rady od spolukresťanov, starších či dokonca od Božej organizácie.
Pyšný človek počuje Jehovov hlas len veľmi slabo. Keď Izraeliti putovali pustatinou, Kórach, Dátan a Abirám sa vzbúrili proti Mojžišovi a Áronovi. Títo pyšní vzbúrenci chceli uctievať Jehovu po svojom. Ako na to Jehova reagoval? Všetkých ich usmrtil. (4. Mojž. 26:8–10) Ich varovný príklad je pre nás mocným poučením. Vzbura proti Jehovovi vedie k nešťastiu. (Iz. 13:11)
http://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102016280/26/0
