Povzbudzovať druhých znamená okrem iného aj podnecovať ich, aby v službe Bohu vytrvávali. Nie je to to isté, ako podnecovať k láske a k znamenitým skutkom, teda obrazne rozdúchavať pohasínajúci oheň. Povzbudzovanie možno prirovnať k prikladaniu na oheň, aby sme ho udržali alebo aby horel ešte silnejšie.
Patrí k nemu aj posilňovať a utešovať skľúčených. Keď máme príležitosť niekoho povzbudiť, musíme hovoriť vrúcne a jemne. Musíme byť tiež „rýchli v počúvaní“ a „pomalí v reči“. (Jak. 1:19) Ak pri počúvaní prejavíme empatiu, azda sa nám podarí zistiť, čo spolukresťana oberá o radosť, a nájsť tie správne slová, ktoré mu za daných okolností pomôžu.






