Keď sa s niekým rozprávame o dobrom posolstve, položme si otázky: Keby sme si teraz vymenili úlohy, ako by som chcel, aby sa na mňa pozeral? Páčilo by sa mi, keby ma považoval iba za nejakého anonymného človeka, ktorý žije niekde v okolí? Alebo by som chcel, aby ma vnímal ako jednotlivca, ktorý má svoju osobnosť? Keď premýšľame o takýchto otázkach, môžeme v rozhovore s každým človekom zvoliť osobitný prístup.
Nikto nie je rád, keď ho druhí označia za nepríjemného človeka. Ale keďže sme nedokonalí, niekedy povieme niečo, čo neskôr ľutujeme. (Jak. 3:2) Ak sa nám stane, že s niekým nehovoríme celkom láskavo — možno preto, že nemáme svoj deň —, nechceli by sme, aby nás označil za hrubého alebo netaktného. Dúfali by sme, že bude mať pre nás pochopenie. Nemali by sme rovnako premýšľať o druhých?
http://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102016279/6/0
