Adam tomu pravdepodobne rozumel tak, že tento „deň“ bol bežný 24-hodinový deň. Možno si myslel, že zomrie ešte pred západom slnka. Neskôr v ten deň, „v čase denného vánku“, Jehova prišiel za Adamom a Evou. (1. Mojž. 3:8) Postavil ich akoby pred súd a vypočul si ich výpovede. (1. Mojž. 3:9–13) Potom nad hriešnikmi vyslovil rozsudok. (1. Mojž. 3:14–19) A keby ho však vykonal ihneď?
Jeho predsavzatie s ľudstvom by sa nemohlo uskutočniť. (Iz. 55:11) Hoci ich odsúdil na smrť a okamžite začali podliehať účinkom hriechu, dovolil im, aby ešte nejaký čas žili a priviedli na svet deti. Tie mali vyhliadku na lepšiu budúcnosť. Z Božieho stanoviska však Adam s Evou zomreli v ten istý deň, v ktorom zhrešili. Aj doslovne zomreli v rámci jedného „dňa“, lebo 1 000 rokov je pre Jehovu ako jeden deň. (2. Petra 3:8)
http://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102016279/23/0
