Podobenstvo o márnotratnom synovi je silný podnet pre tých, ktorí opustili pravdu, aby sa bez váhania vrátili k Jehovovi. Možno sú duchovne vyčerpaní a spiatočná cesta do zboru sa im môže zdať nepríjemná a náročná. Ale za tú námahu to určite stojí! Ich návrat vyvolá radosť dokonca v nebesiach. (Luk. 15:7, 11–32) Nikdy by sme nechceli byť „príliš spravodliví“ a odmietať privítať kajúcneho hriešnika, ktorý sa vrátil do zboru. Mohli by sme si tým spôsobiť duchovné „spustošenie“, čiže naštrbiť svoje priateľstvo s Jehovom. (Kaz. 7:16) Z podobenstva sa môžeme naučiť aj niečo iné.
Na človeka, ktorý opúšťa zbor, sa treba pozerať ako na „stratenú ovcu“, nie ako na stratený prípad. (Žalm 119:176) Keď stretneme niekoho, kto sa vzdialil od zboru, ale nebol vylúčený, ponúkneme mu láskavú a praktickú pomoc, aby sa mohol vrátiť? Mali by sme o tom ihneď informovať starších, aby mohli podniknúť potrebné kroky. Starších by sme mali informovať aj vtedy, keď stretneme niekoho, kto bol vylúčený. Tak dáme najavo, že konáme múdro a v súlade sJežišovým podobenstvom.
