Jonatán žasol nad tým, ako mladý Dávid porazil obra Goliáta a „s Filištíncovou hlavou v ruke“ sa postavil pred jeho otca, izraelského kráľa Saula. (1. Sam. 17:57) Jonatán určite obdivoval Dávidovu odvahu. Bolo jasné, že Boh je s Dávidom, a „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši“. „Uzavreli zmluvu, lebo [Jonatán] miloval [Dávida] ako svoju dušu.“ (1. Sam. 18:1–3) Až do konca života bol Dávidovi verný.
Hoci si Boh vybral Dávida za ďalšieho izraelského kráľa, Jonatánovo priateľstvo s Dávidom sa nezmenilo. Keď sa Saul pokúšal Dávida zabiť, Jonatán si oňho robil starosti. Dávid sa v tom čase ukrýval v Choreši v judskej pustatine a Jonatán sa vybral za ním, aby ho povzbudil. Tam „posilnil jeho ruku vzhľadom na Boha“, keď mu povedal to, čo čítame v dnešnom dennom texte.
PS: Získať priateľstvo s Všemohúcim Stvoriteľom celého vesmíru si v prvom rade vyžaduje skutočnú pokoru! Tá vlastnosť dáva medze v ktorých sa žije večne!
https://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102017006/5/0
