Avšak priateľstvo nie je ako nejaká drahá váza, ktorú človek niekde postaví a potom na ňu len sadá prach. Skôr sa podobá na krásny kvet, ktorý ak má rásť a kvitnúť, potrebuje vodu a živiny. Abrahám si veľmi cenil priateľstvo s Jehovom a posilňoval si ho. Ako to robil? Nikdy si nepomyslel, že už prejavil dostatok zbožnej bázne a poslušnosti. Keď so svojou početnou domácnosťou cestoval do
Kanaanu, pri rozhodovaní sa vždy nechal viesť Jehovom, bez ohľadu na to, či išlo o veľké alebo malé veci. Rok pred narodením Izáka, keď mal Abrahám 99 rokov, mu Jehova prikázal, aby dal obrezať všetkých mužov i chlapcov vo svojej domácnosti. Mal voči tomuto príkazu nejaké námietky alebo hľadal spôsob, ako sa mu vyhnúť? Nie. Dôveroval Bohu a poslúchol ho ešte „v ten deň“. (1. Mojž. 17:10–14, 23)
PS: Je možné, že skutočné priateľstvo vyvolá pocity závisti u určitých pozorovateľov! Do takej kategórie môžu spadnúť Judáš Iškariotský aj Satan Diabol!
https://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102017006/3/0
