Náročná každodenná starostlivosť o vekovo starších sa vykonáva lepšie, keď si starší ľudia i tí, ktorí sa o nich starajú, zachovávajú vo vhodných chvíľach zmysel pre humor. (Kaz. 3:1, 4) Mnohí bratia a sestry pokročilého veku sa snažia o to, aby nemali príliš vysoké požiadavky. Uvedomujú si, že pozornosť i starostlivosť, ktorú im bratia a sestry venujú, do veľkej miery závisí aj od nich samotných. Často sa stáva, že tí, ktorí navštevujú starších členov zboru, sa vyjadria:
„Išiel som navštíviť staršieho priateľa, aby som ho povzbudil, a nakoniec povzbudil on mňa.“ (Prísl. 15:13) Veľmi sa tešíme na čas, keď utrpenie a následky nedokonalosti pominú. Dovtedy sa musíme pozerať do budúcnosti s nádejou a upierať svoj zrak na to, čo je večné. Vieme, že viera v Božie sľuby je ako kotva, ktorá nám pomáha prežiť búrky v podobe ťažkostí a trápenia. Vďaka tejto viere „sa nevzdávame, ale aj keď človek, ktorým sme navonok, chradne, človek, ktorým sme vnútri, sa zo dňa na deň obnovuje“. (2. Kor. 4:16–18; Hebr. 6:18, 19)






