Narodil sa v poslednom jednoizbovom byte na dlhom dvore veľkého domu na hlavnej
ulici mesta. Zo všetkých spomienok z tohto času si jasne a živo pamätá deň, keď
sa...zobudil na diváne s pocitom, ktorý v tom čase mu bolo veľmi ťažko opísať...
Cítil sa šťastný, pohĺcal ho vnútorný mier a pokoj. Kútkom oka si všimol tváre
svojich prekvapených rodičov, ale vôbec im nevenoval pozornosť, lebo ten pocit
ho dokonale premohol! Pomaly vyšiel na slnkom poliaty dvor v Nedeľnajšom
letnom popoludní...
Pamätá si, že v prvý deň školy akoby sa vznášal na oblakoch! Miloval školu! Dával
učiteľom takú pozornosť, že skoro cítil vo svojej mysli ich myšlienky! Doma sa vôbec
nemusel učiť, lebo všetko vstrebal do svojej duše na hodinách v triede. Zamiloval
sa do úžasne veľkej a nepochopiteľne prísnej učiteľky gramatiky! Mala ho ráda, veď
miloval krasopis, pamätal si naspamäť všetky vybrané slová a vždy sedel prilepený
na perách svojej učiteľky. Aj učiteľku matematiky mal veľmi rád! Vlastne fyziku
a matematiku! Veď všetko bolo také logické! A pamätalo sa to tak pekne! A zvlášť
mal rád úlohy...vyriešiť všetky problémy bolo ako pochopiť zmysel života! Tak
často sa cítil ako po prvý raz! Naučil sa predlžovať ten pocit snívaním cez
deň...a potom prešlo niekoľko rokov a ten pocit sa začínal pomaly strácať...
Zase si pamätá na Nedeľné odpoludnie, ale už na inom mieste. Bol ženatý. Zatiaľ
čo jeho žena sa starala v spálni o ich 7 dňového novonarodeného syna, zaklopali
mu na dvere dvaja neznámi páni. Ani si nepamätá ako to bolo, ale zrazu sedeli v
obývačke pri stole a oni mu cez verše otvárali okná do večnosti...a ten istý
pocit, ktorý zacítil prvý, aj druhý raz tu bol zase. Ale teraz uňho zostal
navždy! Teraz si uvedomil, že konečne našiel niečo, čo sa oplatí študovať,
čomu sa oplatí venovať celý život! Niečo, do čoho mohol skočiť s oboma
nohami, aj pohlave, lebo ten pocit nevysvetliteľného šťastia a vnútorného
pokoja a mieru ho doslova pohltil! Ten pocit je s ním teraz už viac, ako
33 rokov! A deň, čo deň silnie, aj cez momentálne depresie, ktoré tento
život prináša. Hľadal slová, ktoré by ho mohli začať opisovať a
našiel tieto:
"vždy sa radujte v Pánovi. Ešte raz hovorím: Radujte sa! Nech
sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom. Pán je blízko.
O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné
žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu
s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie,
bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily
prostredníctvom Krista Ježiša." - Filipanom 4:4-7.
A každý raz, keď večerom prechádza v daždi po ulici a vidí jemne a pomaly
padajúce kvapky dažďa vo svetle pouličnej lampy, zacíti zosilnene
ten istý pocit pokoja, ktorý prevyšuje každé myslenie!
