"Veď som našiel potešenie v milujúcej láskavosti, a nie v obeti, a v
poznaní Boha skôr ako v úplných zápalných obetiach." - Hozeáš 6:6.
Prečo v čase proroka Hozeáša sa Boh netešil ´obetiam´ a ´úplným zápalným obetiam´, aj
keď tieto vyžadoval Boží zákon? Lebo existoval vážný problém. Bolo viditeľné, že v tom
istom čase, keď Izraeliti poslúchali zákon navonok, verejne, v osobnom živote ale žili
hriešný život! Takým spôsobom preukazovali, že v svojich srdciach neboli Bohu verní a
úprimní. Odvrátili sa od Božieho poznania, lebo nežili v súlade s ním. Takže plnenie
Božich zákonov navonok zatiaľ čo ich srdcia boli od neho odvrátené znamenalo, že to,
čo Bohu obetovali nemalo žiadnu cenu. Boh nenachádza žiadne potešenie v náboženstve
predstierajúce službu Bohu zatiaľ čo jeho členovia žijú v hriechu a ignorujú Jeho
Slovo. Tí, čo skutočne preukazujú milujúcu láskavosť a žijú podľa poznania Boha,
sú šťastní ľudia, lebo skutočne uctievajú ´šťastného Boha´ (1.Tim.1:11). Len
Jehova je šťastný Boh zo všetkých bohov, ktorých ľudstvo dnes uctieva.
