"Lebo kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon (Mojžišovský), prirodzene
konajú veci zákona, títo, hoci nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. Tí dokazujú,
že majú obsah zákona napísaný v srdci, zatiaľ čo s nimi svedčí ich svedomie a
ich vlastné myšlienky ich obviňujú alebo tiež ospravedlňujú." - Rímanom 2:14-15.
To znamená, že svedomie súdi. Môže byť trénované - vzdelané myšlienkami a skutkami a
cez presvedčenia a pravidlá, ktoré sú implantované do mysle osoby štúdiom a činmy.
Na základe týchto vecí posudzuje rozhodnutia a činy už urobené alebo plánované. Potom
upozorňuje, keď pravidlá a rozhodnutia si protirečia, s výnimkou, keď svedomie nie je
adekvátne citlivé, lebo je otupené (kauterizované) neustálym ignorovovaním varovných
znamení. Svedomie môže byť prostriedok na morálnu bezpečnosť tým, že dodáva dobrý
pocit alebo bolesť pre svoje dobré alebo zlé skutky.*
Najjednoduchšie povedané: ´Svedomie je taký malý hlas blízko srdca, ktorý nám hovorí,
že robíme dobre alebo že robíme zle´.
