"Viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý
dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme." - Hebrejom 11:1.
V Písme Svätom Starého a Nového Zákona z roku 1913 - 1926
je spojenie ´zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme´ podaný
ako ´presvedčenie o tom, čo nevidíme´. A nepochybne by sme mohli
uviesť pár príkladov vecí, ktoré nevidíme, a predsa v ne pevne veríme.
Môžeme to znázorniť historickými osobnosťami, ako bol Alexander Veľký,
Július Cézar alebo Ježiš Kristus. Alebo si môžeme zobrať ako príklad tiež
Dimitrija Mendelejeva a jeho tabuľku chemických prvkov, o ktorých vedel,
a bol presvedčený, že musia existovať i keď ich ešte nikto vôbec nevidel
a nepredvídal. Archeológovia často vyvodzujú závery o starých a veľkých
civilizáciach z predmetov, ktoré boli tisíce rokov ukryté hlboko v zemi.
Predstavme si, že archeológ odkryje desiatky precízne opracovaných
kamenných hranolov, ktoré sú presne tých istých rozmerov a pekne
poukladané do geometrických tvarov, ktoré sa normálne v prírode
nevyskytujú. Povie si, že je to dielo náhody? Pravdaže nie! Ale
s určitou pravdepodobnosťou v tom bude vidieť rozumný
dôkaz o ľudskej činnosti. O Stvoriteľovi čítame:
"Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko (glaxií alebo hviezd)
podľa počtu, všetky ich dokonca nazýva podľa mena. Pre hojnosť
(jeho) dynamickej energie..." - Izaiáš 40:26.
Ak usporiadanie dávnych stavieb pripisujeme ľuďom, nemali by sme
pripísať usporiadanie v prírode Všemohúcemu Stvoriteľovi?