Jehova by od svojich služobníkov nikdy nevyžadoval nič, čo by ich morálne kazilo. Jehova je svätý vo svojej podstate. Na to jasne poukazoval nápis vyrytý na zlatej doštičke, ktorá bola pripevnená na turbane veľkňaza. Ten nápis znel: „Jehova je svätý.“ (2. Mojž. 28:36–38) Každému, kto sa pozrel na túto doštičku, to pripomenulo Jehovovu svätosť. Ale čo ak nejaký Izraelita nemohol byť v blízkosti veľkňaza a vidieť tento nápis?
Znamenalo to, že sa túto dôležitú vec o Jehovovi nedozvedel? V žiadnom prípade! Každý Izraelita to počul, keď sa čítal Zákon pred zhromaždeným ľudom – mužmi, ženami i deťmi. (5. Mojž. 31:9–12) Keby si tam bol, počul by si tieto slová: „Ja som Jehova, váš Boh... Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ „Buďte pre mňa svätí, lebo ja, Jehova, som svätý.“ (3. Mojž. 11:44, 45; 20:7, 26)
PS: Nedokonalí ľudia vo svojom uctievaní svojho Stvoriteľa, nebeského Otca, Boha Jehovu, môžu byť svätí len relatívne! Ale úprimná a poctivá neustála snaha robí ich uctievanie prijateľné svätému Bohu Jehovovi!
