"My budeme radostne volať kvôli tvojej záchrane a v mene svojho Boha
pozdvihneme svoje zástavy." - Žalm 20:5.
Aby člen izraelského národa mohol ľahšie nájsť miesto svojho kmeňa, Boh nariadil,
aby použili určité znaky. Hebrejské slovo ´de'ghel´ sa prekladá ako ´trikmeňová
divízia´, ale tiež znamená ´zástava´ (Šalamúnova Pieseň 2:4). Biblia neurčuje
počet takých znakov, ani ich podrobne neopisuje. V tejto súvislosti otázka o
uctievaní národných symbolov a obradov s nimi spojených sa prezentuje. Tri
citáty, ktoré to potvrdzujú:
1. "Historik Carlton Hayes už dávno poukázal na to, že obrad zdravenia
zástavy a skladania prísah vernosti na amerických školách je náboženský
rituál...A to, že tieto denné rituály majú náboženský charakter,
nakoniec potvrdil vo viacerých prípadoch Najvyšší súd." - (The American
Charakter, NY 1956, D.W. Brogan, s. 163,164.
2. "Prvé zástavy mali skoro výlučne náboženský charakter...Národná zástava
Anglicka - červený kríž Sv. Juraja - bola po stáročia náboženskou
zástavou; vlastne sa zdá, že zrejme vždy bola snaha posvätiť národnú
zástavu pomocou náboženstva, a tak pôvod mnohých zástav možno nájsť
v nejakej posvätnej zástave." - Encyklopedia Britannica, 1946,
tv.9,s.343.
3. "Dňa 19. novembra bola pri ceremoniále, ktorému predsedal viceprezident
(Vojenského najvyššieho) súdu, vzdaná česť brazílskej zástave...Po
vztýčení zástavy vyslovil minister a armádny generál Tristao de
Alencar Araripe k tomuto pamätnému obradu nasledujúce myšlienky:
´Zástavy sa stali božstvom vlasteneckého náboženstva a to nás zaväzuje
k uctievaniu. Zástava je ctená a uctievaná. Zástava je uctievaná,
rovnako ako je uctievaná vlasť´." - Diario de Justica, Brasília,
16. februára 1956, s.1906.
Takže tí, čo prehlasujú byť ateistami, a ktorí tvrdia, že neveria ani neuctievajú
žiadneho boha by sa mali poctivo zamyslieť, či je to skutočne tak.
