"Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole." - Jób 42:6.
Každý dnes trpí. Nespočetným množstvom vecí. Ako sa k ním staviame, môže ovplyvniť
našu duchovnosť a ako následok aj náš zdravotný stav, podľa slov starovekého kráľa
Šalamúna: ´Pokojné srdce je životom celému telu, ale žiarlivosť/trpkosť je hnilobou
kostiam´ (Príslovia 14:30). Väčšina ľudstva je pod mylným dojmom, že Boh je vinný
tým, že spôsobuje zlé veci, alebo že proti tomu nič nerobí. Tak to cítil aj Jób,
ale keď mu mladý Elihu vysvetlil pravdu o živote a o Bohu, tak sa pokorne oddal
jeho rade a zmenil svoj náhľad na situáciu a vyslovil horecitované inšpirované
slová. Job pochopil veľkosť Boha Jehovu a videl jasne svoju pozíciu vo vzťahu
k svojmu Stvoriteľovi. Jób je vynikajúci príklad Božieho milosrdenstva. Jeho
falošní ´utešovatelia´ ho hlboko ranili, ale aj napriek tomu, keď Boh pýtal
aby sa za nich modlil, pokorne poslúchol. Ako následok jeho pokornosti mu
Boh dal zdravie a požehnal ho mnohokrát viac ako na začiatku. Je jasné z
tejto biblickej skúsenosti ale aj z iných, že zatrpknutie v živote nám
nepomôže vydržať, ale láska a milosrdenstvo áno. Zanechanie trpkosti
nás občerství duchovne a je cesta života, ktorú Boh žehná:
"Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia Zem." - Matúš 5:5.
