Lévita, ktorý napísal tento žalm, začal závidieť pyšným a zlým ľuďom. Nezávidel im to, že si môžu robiť, čo chcú, ale to, že sa im zjavne hmotne darí. (Žalm 73:2–9, 11–14) Zdalo sa, že majú všetko: sú bohatí, dobre si žijú a nič ich netrápi. Lévita potreboval vidieť veci z Jehovovho pohľadu. Keď získal správny pohľad, znova nadobudol vnútorný pokoj a bol šťastný. Povedal Jehovovi: „Kým si so mnou, nič mi na zemi nechýba.“ (Žalm 73:25) Ani my nikdy nezáviďme zlým ľuďom, ktorým sa zdanlivo darí.
Ich šťastie je len pozlátkou, je dočasné. (Kaz. 8:12, 13) Keby sme im závideli, pripravili by sme sa o vnútorný pokoj a radosť a dokonca by sme mohli stratiť svoj vzťah k Jehovovi. Preto ak zistíš, že závidíš zlým ich zdanlivý úspech, urob to čo Lévita. Riaď sa Božími múdrymi radami a stretávaj sa s tými, ktorí konajú Jehovovu vôľu. Keď bude pre teba vzťah k Jehovovi tou najcennejšou vecou v živote, nájdeš pravé šťastie. A zostaneš na ceste, ktorá vedie do „skutočného života“. (1. Tim. 6:19)
PS: Ak si prečítate celý 73. Žalm, tí zlí a arogantní, ktorí sa zdali byť v pohode, boli Levitovi spoluobčania Izraeliti. Možno mal na mysli niektorých z kráľovskej rodiny, ktorá vládla Božiemu ľudu. Musí to tak byť, pretože verní Izraeliti nemali žiadne styky s cudzincami!
