"Lebo Božie Slovo je živé a vykonáva moc, a je ostrejšie
než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše
a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky
a úmysly srdca." - Hebrejom 4:12.
Aby Biblia bola ´živá a vykonávala moc´, musí na to byť v prvom
rade kompletná a zrozumiteľná dnešnému čitateľovi. Lenže jej prežitie
je naozaj niečím mimoriadnym, keď berieme do úvahy, čo sa vlastne stalo
so spismi národov, ktoré boli súčasníkmi Izraelitov! Uvažujme, napríklad, o
Feničanoch. Počas prvého tisícročia pred n.l. boli susedami národa, Božieho
Izraela. Títo obchodní moreplavci rozšírili svoje abecedné písmo v oblastiach
celého Stredomoria. Vo veľkom tiež obchodovali s papyrusom, s Egyptom aj
s gréckym svetom. Napriek tomu časopis National Geographic o Feničanoch
uviedol tento zaujímavý historický fakt: ´Fenické texty, väčšinou písané
na krehkom papyruse, sa rozpadli, takže dnes poznáme Feničanov
len z predpojatých správ od ich nepriateľov. Sami údajne mali
bohatú literatúru, ale bola úplne stratená už v staroveku´!
Podobne bolo s mnohými inými mocnými národmi histórie.
V Biblii sa píše:
"A svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten,
kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky." - 1. Jána 2:17.
Aby veriaci mohli konať Božiu žiadosť alebo vôľu ´naveky´, je potrebné, nutné,
aby Božie Slovo v nezmenenej forme ´vykonávalo moc naveky´!
